Lars Schotte, Mudroňova 13, 92101 Piešťany, Slovakia (EU)

Immediate Release - 16. decembra 2019

Daňo, Vaský a Rostas

December 2019

Daňo a Vaský sú disidenti v tomto zlodejskom režime.

Zadržanie Daňa a Vaského nie je boj proti Daňovi a Vaskému ako takým, ako nebola domová prehliadka u Rostasa boj proti Rostasovi, lebo ten už si na toto zvykol, presne tak ako Daňo si zvykol na policajnú šikanu, ale je to bol proti všetkým tým ostatným, ktorím to má symbolizovať varovanie, aby sa nepridávali do disidentských skupín, lebo inak uvidia.

Má to odstrašiť ľudí od podporovania disidentskej činnosti a odradiť ich od sledovania alternatívnych médií.

Pokiaľ boli alternatívne médiá malé a nikto ich nepoznal, nehrali žiadnu rolu v živote a informovanosti ľudí, tak nikomu nevadili. Akonáhle ale mainstream stratil svoju dominantnú pozíciu na mediálnom trhu, režim vytiahol spôsoby represie. Najprv ekonomické, mediálno propagandistické, nazývanie ruskou propagandou, šmejdami a podobnými názvami. Keďže tieto nepomohli a neodvrátili tendenciu, že čím ďalej, tým viac ľudí neverí mainstreamovej propagande, nasledovala represia fyzická. Domové prehliadky, cely predbežného zadržania, trestné stíhanie, až odsúdenie. Režim teda vytiahol svoje nástroje a ukazuje ľuďom, že keď nebudú slušné ovce a nebudú voliť zástupcov oligarchie, ktorí tu už od vzniknutia štátu kradnú, tak pôjdu do basy.

Filozofický prístup hovorí, že síce ich nemôžeme donútiť prestať klamať, ale môžeme ich dostať do pozície, kde musia klamať, čím ďalej, tým otvorenejšie.

Režim sa nezmenil príchodom liberálov na politickú scénu. Režim tu bol od vzniku štátu.

No keďže sa situácia zmenila a ľudia požadujú koniec rozkrádania, lebo už ani nie je z čoho kradnúť a plošné škrty v sociálnych programoch fakticky zrušilo sociálny štát, čo dáva ľudí do pozície, v ktorej strata zamestnania alebo sociálneho statusu znamená pomalú smrť v extrémnej chudobe. Luník 9 je takéto sociálne porno, s ktorým sa médiá oháňajú na disciplinovanie spoločnosti. Ak nebudeš poslúchať, skončíš na sídlisku ako je Luník 9, pod mostom, alebo v osadách. Médiá ukazujú tento obraz, aby odstrašili väčšinu od presadzovania si zamestnaneckých práv, alebo podiel na zisku spoločnosti, ktorý svojou prácou pomáhali vytvárať.

Dnes sme v situácii, že režim siahol aj na tzv. občiansky žurnalizmus. Dnes režim povedal jasne, svojimi krokmi zadržaním Daňa a Vaského, že občan nemá čo kontrolovať politiku a úrady, žiadať transparenciu hospodárenia a podobné veci, lebo skončí v base a o to sa NAKA vie postarať.

Režim ukazuje, že každý, kto sa opováži žiadať slobodný prístup k informáciám, dostane po papuli.

Ak sa necháme teda režimom zastrašiť a nebudeme si presadzovať svoje práva, a nebudeme sa domáhať transparencie štátu, tak nedostaneme ani podiel na ziskoch ktoré vytvárame, a samozrejme nedostaneme ani transparentný a efektívny štát. Čiže to málo, čo dostaneme po tom, čo nás oklamal zamestnávateľ, nás potom ešte okradne štát daňami a odvodmi, ktoré politika rozkradne. Nič sa teda nezmení.

Musíme teda robiť presný opak. Musíme sa dožadovať sociálnej spravodlivosti a transparencie štátu, podobne ako spravodlivého súdnictva, kompletnej výmeny personálu v prokuratúre a ďalších zmysluplných reforiem.

Dnes, keď sú Daňo a Vaský vo väzbe, musíme robiť ešte viac to, čo sme robili do teraz a musíme sa snažiť ešte viac, lebo nepriateľ nespí.

Nepriateľ je režim, a tento režim sa snaží o potláčanie základných práv a slobôd, čím zároveň nás obviňuje.

Svojou činnosťou musíme ukázať absurditu takýchto obvinení a otvoriť tým oči aj ostatným spoluobčanom a ukázať im, že keď za svoju slobodu nebojuješ, tak o ňu prídeš.

V skutočnosti vina, vina za momentálnu situáciu padá na nás všetkých, lebo sme v minulosti nepodporovali hrdinov, disidentov, ktorí bojovali proti režimu už vtedy a tým sme umožňovali, neustálymi ústupkami tomuto genocidiálnemu režimu, že dnes sa dostal do pozície, že ovláda políciu, prokuratúru a do veľkej miery aj justíciu.

Svojou nečinnosťou a ľahostajnosťou sme umožnili režimu ovládnuť štát do takej miery, že ho dokáže zneužiť na páchanie trestnej činnosti.

Nezávislá justícia, prokuratúra a polícia by to, čo sa deje dnes, v minulosti neumožnila, možno by dokonca takéto nezávislé orgány režim rozbili, usvedčili a odsúdili.

Krok za krokom, salámovou metódou sa oligarchickej mafii podarilo ovládnuť spoločnosť.

Najprv mediálnou propagandou, neskôr ovládnutím školstva, politickými reformami rozbitím trojdelenia moci sa dostala oligarchia do pozície, kde môže likvidovať svoju konkurenciu zneužitím polície a justície.

Pričom konkurencia je všetko, čo by dokázalo obmedziť moc oligarchie a jej schopnosť kradnúť.

V konečnom dôsledku to ale zas všetko závisí od nás ľudí.

Keby sa v prokuratúre nenašli imbecilovia, ktorí na povel od oligarchie stíhajú slušných ľudí, nebolo by oligarchii možné podobné kroky páchať. To platí aj pre policajtov, ktorí sa radi nechajú zneužiť oligarchickou mafiou za prísľub nejakých výhod, ktoré by si ako radový policajti nemohli dovoliť. Aj policajtom tu uniká fakt, že ak by sa na ministerstve vnútra toľko nekradlo, tak by aj im ostalo lepších podmienok.

Lenže človek vždy funguje rovnako a aj policajti fungujú ako dávno otroci v USA.

Keď sa kolonizovali USA, otrokov bolo v USA veľa a technológie na ich kontrolu ešte neboli tak ďaleko vyvinuté ako dnes. Metódy ale boli tie isté. Idea spočívala v tom, že otrok, ktorý bol ochotný vyzvedať a udávať iných otrokov, ktorí napríklad plánovali útek, dostal od svojho pána výhody.

Preto nebolo žiadne organizované povstanie otrokov v USA úspešné, lebo vždy sa našiel nejaký otrok, ktorý ostatných otrokov udal a tak sa dostali povstalci vždy do pasce.

Takto to funguje aj v polícii. Aj ak by bola polícia s 99% pozostávajúca so slušných policajtov, tak sa vždy nájde ten jeden hajzel, ktorý bude nezákonne stíhať disidentov, aj keď takéto stíhanie odradzuje od objasňovania trestnej činnosti režimu, tento jedinec si z toho bude sľubovať kariérny postup, lepší plat a iné výhody, pre ostatných policajtov netypické.

V skutočnosti teda máme dnes situáciu, že v tomto otrokárskom systéme je justícia a polícia v roli privilegovaných otrokov, ktorí dohliadajú na ostatných otrokov, aby sa proti pánom oligarchom nebúrili. A keď jedného takého chytia a odsúdia, tak sú odmenený pánom oligarchom, ako vtedy v USA.

Naša práca teda musí spočívať v tom, že ukážeme na základe ich vlastných skutkov, že sú sluhovia oligarchie a že sú tiež otroci. Najlepšie by bolo, keby sa nám podarilo týchto hajzlov natočiť na kameru pri tom, ako priznávajú svoju pozíciu privilegovaného otroka. Takéto priznanie by odradilo ostatných privilegovaných otrokov od svojej submisívnej role. Začalo by sa im to hnusiť.

Rostas bol odsúdený špeciálnym trestným súdom v Pezinku. Tento súd evidentne funguje ako výrobný pás. Keď si človek pozrie, že aké rozsudky tam padajú, tak to je úplne smiešne.

Väčšina spočíva v dohode o vine a treste, čo nechápem, že sa ešte niekto vôbec nájde, kto na takú hovadinu pristúpi. Pravdepodobne ich tam nahovárajú a presviedčajú, ako to poznáme z USA.

Títo ľudia potom prídu pred súd a iba pritakajú, že všetkému rozumeli, aj keď rozumeli hovnu.

Sudcovia teda nepoužívajú hlavu. Sudcovia špecializovaného trestného súdu tieto sami berú ako frašku a len odklepávajú trapošné rozsudky. Od numerológie cez drevo na pálenie sa tam nájde všetko. Títo sudcovia, ako Harabin správne povedal, nevedia čo robia. Ich to ani nezaujíma.

Títo sudcovia tam páchajú nezákonné rozsudky ako tie nezákonné rozhodnutia slovenských úradov.

Oni to inak ani nepoznajú.

Ak by ale nejaký sudca začal rozmýšľať nad tým, čo tam robil celý čas, tak by sa dostal do ťažkej psychickej krízy. Preto niet divu, že na takých súdoch súdia sudcovia, ktorí sú sami alkoholici a užívatelia rôznych omamných látok, lebo s tým spôsobujú útlm svojho pravdepodobne neexistujúceho svedomia. Fakticky sa jedná o tzv psychopatov. Ľudí neschopných empatie, ľudí ktorí robia právne úkony ako stroje.

Absurdita rozsudku proti Rostasovi v Pezinku spočíva v tom, že tento spôsob fungovania umožnil v minulosti genocídu. Genocída je možná len za predpokladu, že sú rozdelené zodpovednosti do malých úsekov a každý zúčastnený je zodpovedný len za svoju časť. Častokrát o ostatných častiach ani nevie, plní len rozkazy.

Tento spôsob sa nazýva mandatory access control, resp need to know princíp a je rozšírený v armáde, hlavne na utajovanie skutočností. Ak teda nikto zo zúčastnených nevie čo pácha v celku, lebo každý z nich vie len o svojej časti plnenia, nijaký jedinec si ani nevie predstaviť k čomu jeho činnosť prispieva.

Rostasov prípad je plný nezákonností, ale nikto zo zúčastnených nechce prevziať zodpovednosť.

Útvar rýchleho nasadenia nevedel, že ide k Rostasovi rozbiť okno a že tam nájde, okrem jeho a jeho rodiny, hovno zaujímavé. Vyšetrovateľ by sa mohol vyhovárať, že mohol hovno vedieť, že mu tam ráno hneď rozbijú okno a vyhodia ich von. Prokurátor na pojednávaní hovoril, že tá nezákonná domová prehliadka nemala byť a navrhoval len pokutu za publikovanie článku. A sudca to odsúdil, lebo tam sa všetko odsudzuje na páse a aj tak to pôjde na vyšší súd, keďže v prípade oslobodenia by sa ten prokurátor asi aj tak odvolal, čiže sudca to má u riti, celý ten prípad.

Ako keby sa história opakovala.