5. apríla 2019

Challengenutá hlava

Tak sedím vo vlaku a oproti mladý týpkovie, ktorí si robili srandu, že propaganda, ktorú som spomínal, že rozdávajú v Mekáči v Nemecku na raňajky by na Slovensku bol DenníkN. Podľa mňa skôr NovýČas, lebo ten patrí do tej istej skupiny ako BILD Zeitung.

Podstata ale argumentácie týpkov je, že človek by sa s nimi nemal ani zaoberať.

To je tiež jedna dobrá metóda, ale podľa mňa má aj svoje nevýhody.

Spôsob vnímania médií

Kladné efekty

Záporné efekty

Totálne ignorovanie
a nesledovanie médií

  • Médiá sa nedostanú do hlavy človeka 

  • Nemajú dosah. 

  • Médiá si môžu vymýšľať, že všetci s ich klamstvami súhlasia a nikdo nebude protirečiť, lebo nikdo nevie, že čo zas klamú. 

Totálne sledovanie médií,
ako napríklad dôchodcovia,
ktorí furt sledujú TA3

  • Človek vie, že čo klamú 

  • Keď vie, že o čom mediálne svine hovoria, vie súčasne aj, že zaujímavé je to, o čom svine nehovoria 

  • Ak si hociktorú výpoveď médií negujeme, výde nám niečo, čo je blýzke pravde 

  • Ak človek médiá sleduje, tak už je manipulovaný tým, že ich vníma a že je jeho myslenie ovplyvnené 

  • Médiá svojou propagandou a neustálym opakovaním klamstiev u človeka spôsobujú, že tieto klamstvá sú mu známe a preto ich vníma ako niečo prirodzené, podvedome ako pravdivé 

Balancovaný prístup
(môj návrh)

  • Ak sa človek informuje limitovaným časom, je v obraze a pritom limituje dosah médií na myslenie 

  • Balancovaný prístup umožňuje sa kriticky zamyslieť nad taktikou manipulácie médií a ich najnovších klamstiev 

  • Trvá viac času sa samostatne zamýšľať a vymieňať si argumenty s inými ľuďmi (napríklad vo vlaku) 

  • Médiá majú stále dosah na témy, ktoré sú diskutované na verejnosti (napríklad na Slovensku nebola diskusia o Artikli 13) 

Tu človek vidí, že síce balancovaný prístup je najvýhodnejší, tak stále máme problém s tým, že nás médiá, pokiaľ majú na nás dosah, a majú dosah na nás aj nepriamo, čiže ak ja nepozerám médiá, to neznamená, že druhí nepozerajú médiá a že človek nie je manipulovaný nepriamo cez hlúposť celej spoločnosti, čiže ľuďmi okolo neho, ktorí tie odpadové médiá sledujú.

Negatívny dosah mediálneho bullshitu môžeme sledovať v alternatívnych médiách, ako napríklad v InfoVojne, kde riešia aktuálne dianie na základe toho, čo klamstvotlač doma a v zahraničí zaklame.

Potom sa celé analýzy InfoVojny, nezávisle od kvality takejto analýzy, dajú zmietnuť zo stola na základe toho, že sú založené na základe klamstiev a mediálneho bullshitu.

Inak, toto platí aj pre RussiaToday. Vždy keď sa na západe stane nejaký údajný terroristický útok, tak ako prví začnú hulákať v RussiaToday, že čo sa hrozného stalo. Hoci oni sami hovno vedia, presne tak, ako aj klamstvotlač hovno vie, a všetko sú len city, nálady a myšlienky autora.

Len málokto sa venuje údajným terroristickým útokom, ktoré majú za cieľ manipulovať spoločnosť, lebo médiá majú skúsenosť, že človek ktorý má strach je ľahká korysť ich propagandy.

Špinavá propaganda nenechá seriózne na seba nikdy čakať. Vždy, keď sa niečo stane, aj keď by to bolo zapríčinené počasím, tak prvé, čo začne klamstvotlač tlačiť je, že ako strašne potrebujeme nové zákony, ktoré nám budú ešte viac obmedzovať slobodu, demokraciu a ľudské práva. Lebo to je tá svätá trojica, s ktorou sa stále oháňajú.

Bullshit tlačenka je neúnavná.

Človek sa musí naučiť kompenzovať pokusy médií o oklieštenie myslenia tendenčným nahadzovaním tém.

Tým, že médiá budú tlačiť ako dôležité správy niečo, to neznamená, že je to dôležité a to, že sa v médiách niečo nenachádza, to neznamená, že to neexistuje.

Je veľa vecí, o ktorých klamstvotlač nikdy nepísala, alebo inak nereportovala, čo ale neznamená, že to nemôže byť verejný záujem.

Jeden z takýchto príkladov sú zákony, ako som už v tabuľke spomenul Artikel 13. Artikel 13 ale nie je dobrým všeobecným príkladom, lebo pokiaľ na Slovensku Artikel 13 neriešila mainstreamová klamstvotlač, a neriešila to ani alternatívna mentálna spodina, tak v Nemecku napríklad to bola téma nie len mainstreamovej klamstvotlače, ale aj alternatívych špinavých svíň.

Tieto hovädá, to dokonca verklíkovali non-stop. Napriek tomu, si to slovenská mentálna spodina v alternatíve nevšimla, lebo ich sprosté gebule sú vymyté mainstreamovým bullshitom domácej klamstvotlače.

Napriek tomu neexistuje jedno špinavé odporné médium, ktoré by sa zaoberalo s tým, čo tí zlodeji v parlamentoch celý čas robia, resp. že aké špinavosti títo hajzli v parlamentoch na ľudí pripravujú, ktoré majú ako cieľ, tak ako vždy, obmedziť slobodu, demokraciu a ľudské práva, v skratke ich svätú propagnadistickú trojicu.

Nikdo nereportuje o tom, že čo sa prejednáva v EÚ, aj keď tam máme ľudí, o ktorých nikdo nevie.

Šefčovič je tak dobrý príklad. Jeho nikdo nepoznal na Slovensku a v zahraničí už vôbec nie. Samozrejme, slovenská klamstvotlač bude tvrdiť, že Šefčovič v zahraničí známy bol. Potom by bolo dobré vybrať sa do európskych metropol, ako Viedeň, Paríž a Stockholm a opýtať sa bezdomovcov pred stanicou, či vedia, že kto to ten komisár je. Ak by bol v zahraničí tak známy, tak dokonca aj v Prahe by mal každý cigáň vedieť, že čo to je za vtáka. A rovno celý životopis by mali vedieť odrecitovať. Od Lissabonu až po Moskvu všetci bezdomovci a povaľači pred stanicou. Vo viedenskom metre, v rozjebanej U1, by mal každý poznať komisára Šefčoviča a jeho prácu.

Čiže na tomto príklade vidíme, že médiá neinformujú o dôležitých veciach, o zákonoch, ktoré potom majú pre každého platiť, o ľuďoch, ktorí sa korupčne dostali do pozícií, s ktorých môžu rozhodovať, že či a do akej miery budú tieto zákony prijaté.

A nikdo o tom nič nevie. Ani o tom, že čo sa rozhoduje, a už vôbec nie o tom, že kdo tam vlastne rozhoduje. Nikdo nevie, kto všetko za mafiánov a výpaľníkov sedí v mestských zastupiteľstvách, namiesto toho, aby sedeli v base, tak ako sa nevie, kto všetko sedí v národných parlamentoch, čo by už dávno mali sedieť v base. A takisto to vyzerá aj na úrovni EÚ.

Dôvod, prečo sa o tom nevie, je klamstvotlač a ich udávanie taktu tém. Keďže to mainstreamový odpad nebude tematizovať, nebude to tematizovať ani naša jebnutá alternatíva a tým sa radový debil nemá možnosť oboznámiť s vecami, ktoré ho môžu dostať do basy, namiesto tých, ktorí by si zaslúžili tam všetci od roku 1989 sedieť.